Kamil Vaňko
....mimo....čoho?
Nevidím, nepoznám - na jazyku uzol a srdce je hladomorňa citov....
Mladý, v pokušení skočiť....do oceánu fráz a slov. Neverí prázdnym rečiam vševediacich tvárí, neverí kŕčovitým dogmám z premúdrelých pier. Alibisticky sa skrýva za poslednú omrvinku strachu, ktorá v ňom ostala. Už to dlho nepotrvá....treba konať....meškanie sa kruto trestá!!Mladý, v pokušení skočiť....do oceánu fráz a slov - no zatiaľ sa darmo snaží nájsť miesto, kde by sa neutopil....
Keď som si minule prezeral môj tajný archív u mňa doma v šuflíku-našiel som tam tento článoček. Pochádza asi z doby mojich 12 rokov-tak usúdte-ako sa odvtedy zmenila moja tvorba : )) ....
Chcel som sa nadýchnuť-no niečo ma ťažilo. Ťažilo a nemohlo(nechcelo) odísť. Bolo to vo mne-až primoc hlboko, aby som mohol zabudnúť.Bolo to súčasťou vyčítavých pohľadov v útržkoch nekonečných sekúnd, súčasťou nevinných hlások búrajúcich podvedomie láskavej harmónie citov....
....Precitol som, na padajúcom liste môjho podvedomia sa nechávam unášať prúdom jesenných(pre mňa budú vždy jesenné aj uprostred zimy) myšlienok.
Sedím si v tichu-v nekonečne,neskrotná tma vládne berlou moci.Čos vynimočné je na tejto noci,krutý čas brázdi popred moje oči,no zázrakom nechce sa mi spať....