Kamil Vaňko
Vážka
vznášajúc sa
Rád vstrebávam vôňu trávy čítam steblá po riadkoch príbehy dávno zabudnuté prachom lemujem si cestu....
fantasy....Čestne prehlasujem,že pred a ani pri písani tohto článku som nepožil žiadne halucinogénne látky....
Kdo si nepamätá minulosť, je odsúdený k jej opakovaniu. (George Santayana)
Ješte je na zrcadle dech, mlhavá stopa po tvých rtech.... (J. Nohavica)
Či pamätáš sa na tú cestu?.... ....v nezábudkách spomínal čas. Pomaly šli sme k tomu miestu a každý úsmev ostával v nás....
Verím v zázraky....Verím v krásu, pretože inak by si nemohla existovať.... Nádherná, v rúšku tajomstva a v očiach tie nekonečné hviezdy.... Uprostred galaxie, hviezdny prach vo vlasoch, tak rád by som sa do nich pozeral....Môžem?....
Žijem život, žijem okamih - v nekonečne pustom objatí, okamih, večnosť sklamania, samotný bežec na trati. Žijem život, žijem okamih - v nekonečne-v krásne ružovom, okamih, kúzlo spájania, úsmevy v daždi májovom.